Vo svojich spomienkach sa moja babka neraz vracia k odvážnym činom, kedy ľudia počas vojny riskovali vlastný život, aby zachránili ten cudzí. Takýto ľudia tu boli, existovali a nik o nich nevedel. Nerobili to pre slávu či uznanie, ale preto, že ostatní sa buď báli, alebo radšej neurobili nič. Vždy, keď mi o týchto hrdinoch babka rozpráva, mám z toho zimomriavky a chcel by som sa im pozrieť do očí a poďakovať.
Vojnové časy sú v našich zemepisných šírkach našťastie za nami, no neznamená to, že sa denne nedejú veci, pri ktorých treba ukázať svoju ľudskú tvár a spraviť krok vpravo, keď ostatní idú vľavo. Rozhodli sme sa preto podporiť projekt Biela vrana, ktorý vyhľadáva a oceňuje práve takých ľudí, ktorým nie je naša spoločnosť ľahostajná a svojou odvahou a prirodzenou ľudskosťou nás inšpirujú k tomu, aby sme boli v prvom rade slušnými ľuďmi.
Ak vyzbieram
Týždeň budem fotiť a komentovať ja svojho vnuka Mareka a naše zážitky.
Stanem sa na týždeň modelkou a ambasádorkou slovenskej udržateľnej módy, čoho výstupom bude 7 fotiek v outfitoch lokálnych dizajnérok a dizajnérov.
Spravíme podcast našich rozhovorov z obývačky.
Ďakujeme za ochotu podporiť našu činnosť. Vďaka vašej podpore dokážeme robiť veci lepšie.