Infektológ na bratislavských Kramároch, ktorý počas pandémie Covidu zachraňoval ľudské životy v prvej línii a bol jedným z najviditeľnejších hlasov poskytujúcich verejnosti vitálne dôležité odborné informácie. Preto čelil rozsiahlej nenávisti, ktorá vstupovala až do osobného priestoru. S predstaviteľmi dezinformácií a extrémizmu sa rozhodol dôsledne súdiť, aby sa v spoločnosti nerozšírilo zastrašovanie bez akejkoľvek ujmy. 

Ocenenie Biela vrana získal ako poďakovanie za službu verejnosti v extrémne vysiľujúcom období, kedy už popri vyčerpávajúcej lekárskej službe prevzal väčšie bremeno spoločenskej zodpovednosti a nevzdal sa ani napriek sústredeným útokom, naopak, rozhodol sa súdnymi procesmi ukázať, že sloboda slova nemôže existovať bez zodpovednosti a rešpektu k iným ľudským bytostiam, a tým posilniť práva aj iných obetí rozsiahlej nenávisti ako i celé demokratické prostredie.

„Krajina, ktorá by mala vo svojom verejnom živote viac Martinov Bútorov, by bola nepochybne krajinou, v ktorej by sa žilo šťastnejšie a spokojnejšie. Takých ľudí však žiaľ viac nemáme. Takých, ktorí za svoj život nikdy neuhnú a nesklonia sa pod žiadnymi tlakmi, a pritom nikdy nerozdeľujú. Martin Bútora stelesňuje takú verejnú postavu, dôsledne a neprestajne spájajúcu Slovensko, pretože to je v jeho ľudskej, spoločenskej a politickej prirodzenosti. Dnes je Martin Bútora osobitne dôležitý: už len preto, že je stelesnením viery v občiansku spoločnosť, ktorá, ako sa ukazuje, bude na Slovensku znovu pod paľbou,“ členka Rady Bielej vrany Marta Šimečková zhrnula bližšie dôvody ocenenia. 



Dôvody ocenenia Tomáša Bálinta a Lukáša Hrošovského zhrnula za Radu Bielej vrany spoluzakladateľka ocenenia Zuzana Wienk: „Z histórie poznáme, aké je nebezpečné, keď necháme beztrestne v spoločnosti narastať nenávisť a urobíme z ľudí terče. Odtiaľ býva už len krôčik k reálnemu násiliu. Biela vrana sa tento rok postavila za ľudí, ktorí takú nenávisť zakúšajú, aby poprosila verejnosť o návrat ku vzájomnej úcte, empatii, dialógu a hľadaniu spoločného základu, kým nie je neskoro.“

Tomáš Bálint

Bývalý pracovník Mestského kultúrneho strediska v Rimavskej Sobote. Ako kultúrny manažér priniesol do regiónu viaceré úspešné podujatia. Popritom sa venoval občianskemu aktivizmu. Po kritike primátora prišiel o miesto aj dotáciu na hudobný festival FRAJ. Tomáš založil nové nezávislé kultúrne centrum CITADELA a pokračuje aj v organizácii festivalu.

Lukáš Hrošovský 

Pracovník s mládežou a riaditeľ združenia SYTEV, ktoré organizuje vzdelávacie aktivity pre mladých. Keď vystúpil voči extrémistom na Kysuciach, začali mu chodiť nenávistné listy. Jeho blízki si na aute našli prepichnuté gumy, on v zvončeku zápalky, až napokon odišiel za prácou s mládežou do Trnavy.